blábol

Teraz sa to musí podariť!

Čo sa teraz musí podariť? Kto to vie? Ja áno!

Lenže, čo z toho, keď to nehodlám nikomu povedat? Rád by som naozaj, ale nestojí to za veľa. Ja viem, že to nie je príliš duchaplné, ale nechcel by som sa o to teraz snažiť.

Len kvapka poézie!

Kto je schopný rozpoznať ten správny rím? Ja som videl už veľa rímov - a ktorý z nich bol ten správny? Ten, čo mal v sebe kus umenia. Žiadna vulgárna hlúposť! Tie sa zunujú každému aspoň trochu inteligentnému človeku.

Chcel by som ešte trocha! Trocha čoho? Kto to len vie? Ak to viem ja, darmo by ktokoľvek očakával, že sa s tým chcem komukoľvek zdôveriť. Ale milujem všetkých.

Verí mi niekto? Vidí niekto lásku, ktorú mám v sebe?

Láska - to je to pravé. To je tá skutočná hodnota - a naša poézia je len o Láske. Drahý Bože, počuješ ma? - rozprávam o Tebe. Nevyhol som sa tomu!

A čo ešte? Už skoro nič! lenže nič nie je o nič väčšie, predrahí priatelia.

Čo je tak malé ako nič? Čo je mizernejšie než toto slovo zložené z troch písmen?

Ale načo toľko slov pre nič. Veru, bolo to príliš veľa slov o ničom - a Príliš veľa kriku pre nič.

Takže je snáď na čase to celé skončiť. Prečo by mal byť teraz ten správny čas niečo končiť. My nepoznáme konce, pre nás sú len začiatky. Tie sú nás hodné. A všade, kde začíname je láska.

Mám príloš veľa lásky a nechce sa jej von. Ba veru - ona chce, len tá mizerná vôľa je na vine. Čo mám s tým robiť?